CHCEŠ BYŤ ZDRAVÝ?

            Chorý z 5.kapitoly Jánovho evanjelia, ktorý je chromý už 38 rokov, na jasnú Ježišovu otázku „Chceš byť zdravý?“ odpovedá vyhýbavo: „Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
            Jeho život je smutný a tragický. „Tých 38 rokov sa mi akosi darí sa postarať o seba. Žiadna sláva, ale žijem. Istotne by som chcel byť zdravý... ale vidíš, vždy ma iný predbehne a nemám nikoho, kto by ma zniesol do rybníka.“ Pokrčené ramená a rozhodené ruky. Byť chorý má aj svoje výhody. Ostatní ti venujú pozornosť a súcit, ty máš ospravedlnenie, prečo niektoré veci nemôžeš, odbornú diagnózu, prečo musíš odpočívať. Možno sa ten chromý nemá tak veľmi zle a možno vlastne ani nemá dôvod a predovšetkým odvahu niečo meniť.
            Možno je taký aj tvoj život. Život vychodených cestičiek – stále miesto, práca, nákup, domov, kostol, ranná káva s mliekom a sušienky, sobotné upratovanie izby. Máš prácu, ktorá má všetky možné nevýhody, ale je. Už si si nejako zvykol a v dnešnej dobe je človek rád, že nejakú vôbec má, zdôvodňuješ to. Meniť ju by bolo nepríjemné a ty nemáš rád zmeny a vlastne ani nič iné nevieš robiť, snažíš sa svoju nechuť obstaviť argumentmi. A že si bez partnerky? Ty ale nemáš príležitosť a akosi ani nie je ľahké dnes niekoho normálneho stretnúť a vlastne všetky dievčatá sú už zadané alebo sa s tou pravou asi míňaš.
            Život bol ku tebe skôr nemilosrdný, ty si si to takto ale nevybral. Mal si smolu na rodičov, školu, učiteľov, zdravie, kolegov a priateľov, na krajinu i rok, v ktorom si sa narodil. Nejako si sa na tomto svete však už zabýval a nejako to plynie – deň za dňom, rok za rokom. Pohľad na tvoje mokvajúce rany na duši i na tele hovorí za všetko. A ty, bez toho, že by si si to priznal, túžiš a dúfaš, že sa nezhoja. Ibaže Boh ťa chytá za golier a proti tvojej vôli ti hovorí: „Vstaň, vezmi svoje lôžko a choď!“
            Nadýchni sa a zmeň prácu, prestaň fňukať. Zmier sa s otcom, s ktorým už desať rokov nehovoríš, zmier sa so súrodencami, s ktorými nehovoríš už vôbec. Alebo to aspoň skús. Zmeň prácu a trebárs sa presťahuj do iného mesta alebo do inej krajiny, prihlás sa do tanečnej i keď sa bojíš, že sa strápniš – tak áno, strápniš sa, no a čo. Alebo skús zoznamku alebo niečo iné. Ale hlavne, prosím ťa, niečo so sebou rob. Príjemné prežívanie s trochou jedla, ktoré ti prinesú dobrí ľudia a s tvojou rannou kávou s mliekom je len prežívanie. Ty môžeš vstať a ísť. Čo to nepočuješ? Máš len jeden život, tak nech ti neprekĺzne pomedzi prsty, začni teraz, dnes, hneď. Vyhoď sušienky a kúp si chilli con carne.

(Marek Vácha, Nevyžádané rady mládeži, str. 90)